Denníček

 

Deravý kotol

​

Dnes som prišla do Londýna úplne sama. Mamka a ocino mi dovolili ísť do Deravého kotla ešte predtým ako prišli z práce. Vraj mám domov chodiť často, ale môžem niekedy zostať v kotli aj na noc. Samozrejme, že mali aj nejaké pravidlá, ale koho to trápi? Pravidlá sú od toho aby sa porušovali! V každom prípade, slúbila som, že sa dnes večer vrátim domov.

V kotli som dostala izbu číslo 9 s troma postelami. Ten milý pán, ktorý mi ju dal povedal, že som tu prvá, ale možno budem mať neskôr spolubývajúce. To mi vôbec nevadí. Keďže som si mohla prvá vybrať postel, zvolila som osamotenú postel v pravom rohu izby. Izba je pomerne malá, ale viac-menej útulná.

Po chvíli som šla dolu a našla June. Takže aj ona dostala svoj dopis! To je super. Som si istá, že s ňou v Bradavicích bude ovela väčšia zábava. Sedela pri stole s nejakými ďalšími luďmi. Staršie dievča, ktoré všetci volali Yvi a mladšie, ktoré volali Laurie. Laurie bude naša spolužiačka! Obe vyzerali celkom v pohode. Potom sa objavil ďalší chlapec a dievča. Chlapec, Nathan, bol milý. Som si úplne istá, že chodí s Yvi. Alebo by aspoň chcel. A to dievča, Mia, bude tiež nová študentka v Bradavcích. Bola ale väčšinu času ticho.

Všetci sme sa chvílu bavili a potom Laurie a Mia odišli. Nathan sa rozhodol dať si k večeri nejakú ropuchu, fuj. Snažil sa nám nahovoriť, že to bolo kura, ale to mu vôbec neverím. Odrazu však ozelenel! A potom sa predo mnou na stole objavila obrovská gorila. To bolo STRAŠIDELNÉ! Myslím, že June zdrhla, ale nie moc ďaleko, zatial čo ja som zostala sedieť. Akože, nie že by som sa TAK moc bála, ale čo keby na mňa skočí, keby sa pohnem?! No nie?! Potom tak ako sa objavila, zmizla. Nathan a Yvi tvrdili, že si nejakí starší študenti len robia srandu. Ale vyzeralo to tak skutočne. Keď som si myslela, že je konečne pokoj, objavilo sa ďalšie divné zviera. Myslím, že to mohol byť tuleň. A tak som sa rozhodla, že je čas na odchod. Aj tak by som mala ísť domov. Slúbila som predsa, že sa vrátim. June sa tiež rozhodla ísť preč, do svojej izby v Deravom kotli. Tiež si jednu zajednala. Rozlúčili sme sa a ja som odkráčala až na stanicu. Aspoň že to nie je ďaleko. Aj tak som musela čakať ďalších 15 minút na vlak.

Keď som prišla domov, Megan chcela všetko počuť, a tak som ju vystrašila príbehom o obrej gorile. To bola prča! Hrozne moc sa teším na najbližšiu návštevu kotla.

​