top of page

Denníček

 

Rybárska udalosť

Dnes som znova zavítala do Deravého kotla. Bolo tam celkom prázdno, ale sedel tam taký milý chlapík, ktorý mi pomohol dostať sa do Šikmej uličky. Spýtala som sa ho, či by mi mohol otvoriť priechod a on bol tak dobrý, že mi ponúkol, že ho otvorí keď sa budem potrebovať vrátiť. Hovoril trochu zábavne, niektoré slová boli určite v inom jazyku. Vraj pracuje na pošte. Ale keď som sa vracala, nepotrebovala som jeho pomoc a tak som sa len vrátila. Rozhodla som sa len prejsť po Šikmej uličke a dívať sa do výkladov, aspoň zatial. Všetky vystavené veci boli krásne. Našla som dokonca obchod s kozmetikou a kúpelovými doplnkami! Neuveritelné. A tiež tam bol obchod so zvieratami. Všetky boli tak hrozne roztomilé! Mali tam dokonca takú malú veveričku, ktorá menila farby! Musím sa doma spýtať, či ju môžem mať!

Keď som sa vrátila do Deravého kotla, zistila som, že v Portsmucku je nejaká muklovská udalosť. Portsmuck je muklovská dedina, ale kúzelníci ako ja sa tam môžu dostať pomocou hop-šup site. Samozrejme, že som to musela skúsiť! Bola tam hromada ludí. Nakoniec som sa rozhodla ísť hladať "Stratené Rybičky". Bolo to hrozne ťažké! Behala som po lese hodiny, ale nakoniec som ich našla všetkých 10. Stretla som aj zopár nových ludí, roztomilého, hanblivého chlapca a dievča, ktoré ma naučilo ako upiecť rybu. Určite bolo mladšie ako ja, ale vôbec nie ako Megan! Vyzerala trochu ako aziatka a dávala pozor na svojho ocina. Tiež som tam stratla Miu, ale tá čoskoro musela ísť preč. Tento raz sme sa ale bavili znovu o trochu viac. Celkom som si ju oblúbila, vyzerá ako príjemná osoba.

Do Londýna som sa vrátila velmi neskoro a tak som sa rozhodla zostať v tú noc v Deravom kotli. Mamka mi dala zopár drobných a tak som z búdky zavolala domov, že zostanem tu. Rodičia neboli úplne nadšený, ale nechali ma zostať. No a teraz je čas ísť spať. Ledva držím viečka.

Diary-03.jpg
bottom of page