Denníček
Dlhé leto
Toto leto som zostala doma. CELÉ LETO. Nie pretože som musela, ale pretože som chcela. A nenapísala som jediný zápisok. Hlavne pretože som nechcela aby to našla Megan. Určite by to čítala a to by bolo HROZNÉ! Ani náhodou! Takže, spravím rýchly update čo sa stalo.
Zostať doma som sa rozhodla z jednoduchého dôvodu. Nechcela som stretnúť Reeca. On sa mi vyhýbal celý rok od Halloweenu, a tak som sa rozhodla vyhnúť sa mu celé leto a zabudnúť na neho. A keď ho uvidím znovu v škole, ak vôbec, nebude mi to vôbec vadiť. Nebudem rozmýšlať nad tým, ako to mohlo byť. Budem sama sebou. Ďalší dôvod bol ten, že sa ma na neho nikto nebude pýtať, alebo ako to šlo, a tiež strávim nejaký čas s rodinou. Myslím, že už je najvyšší čas, nie?
No a tak som sa rozhodla. Zostala som doma. A bolo to ako predtým. Keď mamka a ocino boli v práci, aj som strážila Megan. Tiež sme navštívili starkých. Mali hrozne vela otázok o mojej aj Megan škole, chceli vedieť úplne všetko. Bolo to fajn. Mamka dokonca spravila na raňajky palacinky niekolkokrát!
Bavili sme sa, hrali sme hry a tiež sme chodili na víkendové výlety. Vlastne to bolo super. V jednej chvíli dokonca Megan spravila svoje prvé kúzlo. Ako, nie som si istá či to volať kúzlom, ale určite to bola mágia. Boli sme vonku na záhrade a ona ju zapálila. Znie to hrozne cool! V skutočnosti sa jej z končekou prstov len vyšlahlo pár ohnivých iskričiek, ktoré zapálili niekolko listov a ja som na ne rýchlo chrstla svoju vodu. Ale moja verzia je lepšia a tak určite zostane. V ten večer sme si všetci sadli v obývačke a ja som bola tá, kto hovoril. Mala som Megan vysvetliť aby bola opatrná s mágiou v okolí muklov, ako si dávať pozor v škole a čo robiť ak sa niečo pokazí. Mamka a ocino mi povedali že sú na mňa hrdí! Nechali ma povedať Megan niečo o dejinách mágie, čo som si pamätala zo školy. Tu a tam ma doplnili. Všetci mali čo povedať, a Megan počúvala.
Počas prázdnin som niekolkokrát stretla June. Udržiavala ma v obraze o tom, čo sa deje v Londýne a jej živote. Bolo to osviežujúce a som rada, že sa zastavila.
Zajtra je 1. September a ja pôjdem z Colchestru do Londýna už skoro ráno. Následne rovno na nástupište a do Bradavic. Nemôžem sa dočkať nových prvákov a kto skončí v Havraspáre.
Megan sa tiež vracia do školy a pokúsi sa ju nezapáliť alebo tak niečo. Povedala, že mi napíše dopis. Možno by som jej jeden mohla tiež napísať... Uvidíme, možno, ak nebudem mať nič lepšie na práci, mohla by som.
Našli ste chybu? Pomôžte mi s opravou.