Denníček

 

Čo sa to deje?

​

Je hlboká noc a ja sedím pri stole vo svojej izbe v Deravom kotli. Emma už spí a tak dúfam, že ju slabé svetlo sviece a tiché vŕzganie môjho brku neprebudí. Chcela som napísať zápisok už včera, ale vôbec som sa k tomu nedostala.

Dnes je všetko inak. Nejak nemôžem spať- Tak som myslela, že mi možno pomôže ak si všetko zapíšem, miesto toho aby som to držala v hlave.

Včera som v Kotli stretla Laurie. Prisadla som si k nej a chvílu sme sa bavili. Bola milá a priatelská. Trošku ma to prekvapilo. Mala som pocit ako vtedy v prvom ročníku, keď sme boli všetky dobré kamarátky. Ministerstvo mágie pripravovalo nejakú prednášku na tému Premieňanie na zviera pomocou kúzla. Znelo to dostatočne zaujimavo a tak sme sa rozhodli ísť spolu, ja a Laurie. Bol to dobrý nápad.

Prezentácia bola poriadaná nejakým chlapíkom, ktorého som zahliadla v Kotli raz alebo dvakrát. Tiež tam bol nejaký chlapík z Ministerstva, možno to bol nejaký test, alebo mohli ísť na prednášku počas pracovnej doby?! Po prvých 5 minutách bola miestnosť narvaná luďmi. Boli tam aj dvaja pohladný chlapci, len o stoličku ďalej od nás. Dokonca som ich pristihla, že sa na nás dívajú. Teda aspoň jeden z nich.

Potom sa k nám s Laurie prisunul lístok po stole. Chlapci nás pozvali na maslový ležák do kotla. Párkrát sme si napísali správičku a ešte predtým, než prezentácia skončila, sme sa zdvihli a odišli. Teda ako, už boli len otázky a vlastne to celé už končilo, ale mala som z toho taký pocit ODVAHY.

​

V Deravom Kotli sme sa stretli s Jamiem, tmavovlasým chlapcom s roztomilým úsmevom a očarujúcimi očami. Sadli sme si a kecali. Jeho kamarát Elliot priviedol Elenu a tiež si k nám prisadli. Chlapci navštevujú umeleckú školu, čo bolo zaujímavé.

Na koniec som mala pocit, že som sa s Jamiem dosť rozprávala ja. Laurie tam sedela, krásna a sofistikovaná, ale moc nehovorila. Jamie sa spýtal, čo ho prevedieme po okolí. Vlastne, nie som si istá či sa pýtal MŇA alebo NÁS. Ale vstala som, Laurie nie. Možno som nepočkala dosť, ale nehodlala som sa jej pýtať aby šla s nami. Tiež nás nenasledovala. S Jamiem sme sa chvílu prechádzali a potom som ho zaviedla na záhradu. Nakoniec sa ma u stromu spýtal, či je strom vyšší ako ja. A tak som k nemu pricupitala a otočila sa chrbtom ku kmeňu. Len tak, zo srandy, porovnávajúc sa so stromom, ktorý bol očividne ďaleko vyšší ako ja. Jamie sa prisunul, pritlačil ma k stromu. Odrazu sa motýle v mojom bruchu zbláznili. Priblížil sa a s úsmevom mi dal pusu na čelo. Myslím, že som sa začervenala. V tú chvílu bolo strašné teplo. Nevedela som čo povedať alebo spraviť. On už ale musel odísť, ale spýtal sa či sa ešte stretneme. Vymenili sme si mená aby sme si mohli napísať. Jeho meno je Jamie Doe. 

Môžem povedať, len že bolo okúzlujúce ho poznať.

 

Ďalší deň, to bolo dnes, som po ceste do izby stretla Barryho. Spomenula som si na konverzáciu s June o požiační peňazí a tak som sa chopila šance a spýtala sa či má čas. Pobaviť sa o "biznise." Šli sme von a sadli si do altánku. Začala som hovoriť bez toho aby som mala akýkolvek plán, ale moja improvizácia bola vždy dobrá. Podla jeho reakcií musím priznať, že som rada, že je to kamarát June. Nemal vôbec problém s tým, s čím som za ním prišla. Všimla som si, že tento raz nemá okuliare. Myslím, že som ho bez okuliarov ešte nikdy nevidela. Jeho tvár bola velmi pekná, oči plné iskričiek, pery v úsmeve. uvedomila som si že je celkom vysoký. Nie svalnatý, ale štíhly. Celkom ma to zarazilo. Nikdy som si nevšimla že je tak roztomilý. Len čo sme skončili s debatou o peniazoch, čo bolo vlastne celkom skoro, strávili sme nejaký čas len tak pokecom. Bolo to fajn. Poznala som ho zase o trochu lepšie. Všimla som si, že keď sa pre niečo nadchne, dokáže o tom vela hovoriť. Ale asi by som o ňom takto nemala premýšlať. Teraz chodí s Viannou. Ale dívať sa môžem však?! Na tom predsa nie je nič zlé. A tiež sa s ním môžem spriateliť, alebo sa pokúsiť, o nič predsa nejde.

 

No a teraz, keď som to všetko napísala, môžem tento denník odložiť, a možno sa dnes trochu vyspím.

​