top of page

Denníček

Zmätok v  mojej hlave

Život je niekedy komplikovaný. Občas premýšlam nad tým, či život nie je len nejakou hrou, akýsi simulátor pričom nás sledujú obrovský mimozemšťania a my sme im pre potechu. Prečo inak by v ňom bolo tolko drámy a zápletok? Ak z toho nemá nejaký velký brat potešenie, prečo nie je všetko jednoduché a priamočiare? Asi by to ale nebola zábava ani pre nás.


Počas alkoholového opojenia na Magose, som dvojici svojich kamarátov priznala crush a vzápätí zistila, že je neopätovaný. Asi som tomu nechcela úplne veriť, aj keď som vedela, že to musí byť pravda. Alebo som len chcela dúfať dlhšie.
A medzi tým mi začal motať hlavu niekto iný…


Začiatkom týždňa mi prišla správa od mne neznámej sovy. Po jej prečítaní som bola velmi prekvapená. Písal mi Max a pozýval ma na kávu či zmrzku. A tak sme sa stretli, Max mi zaplatil zmrzku u Floreana a prekecali sme na balkónku celý večer. Bola som natolko drzá, že som sa pozvala na návštevu. Ale aby som prisúdila Maxovi nejaké kredity, začal si! Poobedie to bolo krásne a doťahovali sme sa, ale prišlo mi to miernejšie než predtým, akoby sa držal späť.


V piatok večer sme vyrazili k Maxovi podla plánu. Jeho dom je OBROVSKÝ! Spravil mi prehliadku a mohla som si vybrať, kde budem spať. Potom sme sa vrátili ku gauču v obývačke a popri miske zmrzliny sme strávili hodnú chvílu len tak, rozprávaním sa. Prešli sme od zábavy cez vážne témy späť na začiatok. A celú dobu sa Max držal zvláštne späť. Aspoň mi to tak prišlo. Nepokúsil sa o žiaden move, ani ruku neprehodil cez ten gauč. Všetko čo sa stalo bolo, že sa naše ramená občas dotkli. Potom sme šli spať. Podla doporučenia pána domu som spala v posteli s Maxom. Well, nebolo to prvý raz. Ale rovnako ako poslednýkrát, ani tento raz sa nič nestalo. Teda ako… hodnú chvílu sme sa doťahovali a skončilo to bozkávaním. Oh my, je FAKT DOBRÝ! Asi začínam chápať čo na ňom June vidí. 


Druhý deň sme šli na výlet po blízkych záhradách a neďalekej dedinky. Bolo tam krásne. Väčšinu dňa sme strávili na nohách a dlho sme sa rozprávali. Prišlo mi to velmi… priatelské. Večer zase skončil podobne ako deň predtým. Bozkávanie v posteli, ktoré bolo HOT a romantické zároveň. A to je všetko. Z Maxa som vždy mala pocit, že je to velmi akčný človek, a poslednou dobou mal dosť one-night stand vibes. Prišlo mi zvláštne, že sa o nič viac nepokúsil. 


Okrem zvláštneho zbližovania s Maxom sa mi podarilo zbližovať sa i s Barrym. Ako sme sa tak jedného večera bavili o párty, na ktorú som nešla, priznal mi jednu z otázok, ktoré dostal v hre, čo sa tam hrala. S tým vznikla hlboká debata o vzťahoch a ja som sa dozvedela drtivú novinku. Neviem, čo som čakala?! Že mi povie, že ma miluje a chce so mnou stráviť zvyšok života? Ha! Barry má zmätok vo Viann a nevie čo si myslieť, na nikoho iného aktuálne ani nepomýšla. A ja tam sedím, s ním, a rozmýšlam ako ma mätú hneď dvaja a on je jeden z nich! I’m a mess. Keď sa ma spýtal ako to mám ja, priznala som, že sa mi páčia dvaja, ale odmietla som povedať kto. Nebudem tým zaťažovať tú jeho roztomilú hlavičku. 
Ešte v ten večer mi prišla nová správa od Maxa. Pozval ma na regulérne rande. Akože… rande…
S Barrym sme polemizovali, či je moc skoro, aby som sa do vzťahu púšťala. Či to nie je divné alebo nesprávne. Na neho sa to aplikovalo tiež. Sediac v izbe so všetkými tými myšlienkami som sa rozhodla nechať to plávať. Vytiahla som lístok a pozvánku na rande prijala. Som hrozný človek? 

Na jednu stranu ma teší Maxov záujem. Na druhú neviem čo chcem. Nechcem aby sa Max pretvaroval, ak ma chce dostať len do postele, I’m all in. Nemusí si to ani robiť tak namáhavé. Ale čo ak ma naozaj má rád? Čo ak to nedokážem opätovať rovnako? Je fér sa do toho púšťať? Je to dobrý nápad, nechať tomu volný priebeh? Maxa som si v poslednej dobe oblúbila viac než predtým. Príde mi iný, povahovo. Stále hot asshole, ale miernejší, vie byť aj príjemný a milý. A vlastne ho začínam mať celkom rada. Alebo ma len teší že sa zaujíma? Nie, myslím, že máme nejakú iskru, niečo tam je a možno, možno by som to preskúmala.


June som to ešte nestihla povedať, nie to že ma pozval na rande. Ani to že som prijala. Ani to, že neviem čo chcem a ani to, že som sa rozhodla nechať tomu volný priebeh. Možno vlastne vôbec nemá zmysel nad tým hĺbať. Nejak bolo, nejak bude. Uvidíme ako to dopadne. Ale zaujíma ma názor June, musím jej o tom porozprávať, hneď ako si na seba nájdeme čas. Snáď to bude čoskoro.

Diary-33.jpg
bottom of page