Denníček
Rande u stolu
Na konci prázdnin sa uskutočnilo slúbené rande s Maxom. Nevedela som, čo si obliecť a tak som si vzala niečo polocasual. Dlhá sukňa a obtiahle tričko, slušné topánky. To sa znesie do spoločnosti i mimo. V kotli som si na chvílu pokecala s Mirai, ktorá tam poslednou dobou trávila dosť času. Jej brat teraz otvoril stánok s kávou, HiHi(co)Fee a majú ju fakt dobrú. Asi dospievam, pretože káva mi predtým nechutila ale u nich je fakt dobrá. Musím ich skúsiť všetky ale zatial mám za sebou len Mocha, Cappuchino a Latté. Mocha je moja oblúbená zatial. No ale odbieham. Mirai! Tak ako June, aj Mirai po mne chcela pomôcť s oblečením a tak som jej nedávno pomáhala vybrať pár kúskov, ktoré by sa jej mohli páčiť a trochu by osviežili jej japonský vzhlad. Už je dosť stará na to aby sa začala obliekať ako slečna a tak dostala odporučenie na pár sukní, tričiek a svetríkov. Nečakala som s Mirai ale dlho a Max sa objavil a vyrazili sme.
Vzal ma krbom k nim domov. Bola som zvedavá čo sa bude diať, ale musím uznať, že Maxov plán ma prekvapil. On mi totiž NAVARIL VEČERU. Všetko pôsobilo hrozne fancy. Pripravil mi jedlá z Lesotha, odkial pochádza jeho rodina a musím uznať, bolo to super. Boli 3 chody, polievka, hlavné jedlo, aj dezert a všetko bolo perfektné. Cítila som sa napol výborne a napol som nevedela, o čom sa baviť. Ako spraviť zaujímavú konverzáciu? Čo ak ho unudím k smrti? Zdá sa, že som predsa len chcela spraviť dobrý dojem. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a aj keď sme občas zostali potichu a len sme jedli, bolo to vlastne príjemné.
Na konci večera sme sa rozlúčili a Max ma odprevadil až ku krbu. Zamávali sme si a ja som odišla. Chvílku som váhala, či mu nemám dať pusu, chcela som mu dať pusu. Ale nakoniec som to nespravila, neither did he. A tak som sa vrátila do Kotla a ešte hodnú chvílu som lutovala, že som len tak odišla. Dopadlo to dobre? Bavilo ho to? Bolo to fajn? Oh my!
Ale samozrejme, že to dobre dopadlo, pretože sme si dohodli aj druhé rande. To bolo tento raz v mojej réžii a odohralo sa až po príchode do Bradavic, kde sme sa o tom aj bavili.
Vybrala som piknik, napol to bolo preto, že už som na nejakom pikniku bola, napol preto, že to bolo jedna z mála vecí, ktoré sa pohodlne dali robiť aj v Bradavicích. S jedlom mi pomohla Mirai, ktorá zabezpečila košík a jedlo. Nie že by som sa do toho nekafrala, to nie, ale bez nej by to dopadlo podstatne horšie. Musím doma poprosiť mamku aby ma naučila nejaké fajn recepty. Ona rada varí tak toho bude vedieť kopu a vždy keď uvarí je to vynikajúce!
Miesto som vybrala sama, vzala som Maxa na pozemky k jazeru. Dosť ďaleko od hradu na to, aby sme mali súkromie, ale zároveň patrične ďaleko od lesa. In case. Nie že by som sa bála! Len som mala trochu rešpekt z vlkov a medveďov a akromantulí a ktovieakej ešte hávede, čo tam vraj žije.
Piknik bol fajn, dlho sme sedeli a rozprávali sa, len tak laškovali. V jednu chvílu sme sa teasovali a dotiahli sme to až k puse. Finally! Bolo to super! Keď sme sa vrátili do fakulty, strávili sme ešte mnoho času túlením sa na gauči, kde nás dokonca pristihla Laurie. Maxovi ale nevadilo, že sa o nás vie, čo bolo vlastne velmi príjemné.
Na rozlúčku pred spaním som mu dala hot kiss, na ktorý som dúfala len tak nezabudne! Vyzeral trochu šokovane, ale spokojne a som patrične hrdá na to, že som sa k tomu hecla, aj keď som sa trošku hanbila.
Myslím, že to ide dobre. Asi by sme si mali dať pokec o tom, ako to s nami bude. Je príjemné sa s ním schádzať.
