Denníček
Nothing good starts in a getaway car
Ubehlo niekolko mesiacov od chvíle kedy sme sa s Maxom rozišli a ja som stále nebola schopná o tom napísať ani riadok. Čím to je?! Narozdiel od rozchodu s Jamiem, ktorý ma zjavne zasiahol viac, než som si chcela priznať, bol rozchod s Maxom diametrálne odlišný. Možno to bolo tým, že sme sa mesiac takmer nebavili. Možno tým, že som do neho nebola naozaj zamilovaná. Možno, že si pripadám, že nemám nárok byť tak smutná. Možno všetko dokopy alebo niečo úplne iné. Neviem... v každom páde, už nie sme spolu a myslím si, že túto kapitolu môjho života potrebujem uzavrieť. A tak o tom skúsim napísať aspoň pár riadkov.
Ako ale začať?! Skúsim tam, kde som skončila naposledy...
Na Silvestra sa stalo, čo sa stalo a na Nový rok som sa rozhodla, že o tom musím Maxovi povedať. Nebolo to niečo čo som chcela tajiť a bolo mi jasné, že mu to ublíži. Ale mlčaním by som nevrátila späť a celé by sa to akurát tak zhoršilo. Takže len čo som ho stretla v spoločenskej miestnosti, vzala som si ho stranou. Skončili sme na vankúšoch dolu v tréningovej časti a ja som zo seba pomaly súkala celú vec. Prezradila som mu čo sa dialo, dbala som na to, aby vedel, že ma to mrzí, že som mu nechcela ublížiť a nebolo to zámerne a hlavne, že je to moja vina a ja nesiem celú zodpovednosť. Je pravda, že by som vynechala pár vecí, ako počet ludí, s ktorými som sa v ten večer vykusla, pretože by mi prišlo lepšie aby sa tým netrápil. Ale keď sa spýtal, povedala som mu to. Bol otrasený. Nedivím sa. Neviem ako by som reagovala ja. Povedal, že potrebuje priestor. A priestor som sa mu pokúsila dať.
Nasledovných pár dní som Maxa nevidela vôbec, potom som ho občas zahliadla. Nebavil sa ani so mnou, ani s ostatnými, časť toho bola určite daná tým, že väčšina “ostatných” bola v skupine “moja priatelka ma s touto osobou podviedla”. Viac než mňa mi bolo lúto ich.
Po troch týždňoch to bolo už divné. V tom čase sa objavila informácia, že bude prvé stretnutie speváckeho klubu a tak som to využila. Skočila som za Maxom a doslova ho donútila, aby si so mnou pripravil duet. A tak sme sa do toho pustili, trénovali sme dlho. Spočiatku to bolo divné ale ako sme trávili spoločne čas, dostali sme sa do podivného stavu limba pripomínajúceho začiatky, ešte predtým, než sme spolu začali chodiť. Napätie medzi nami sa dalo v určitých chvílach takmer krájať a konverzácia, aj keď trochu awkward, bola prítomná. Šlo to postupne. Rozhovor, spev, tanec, dotyky až v jednu chvílu ležalo všetko naše oblečenie na podlahe... som rada, že tam nie sú žiadne obrazy. Keby sa Mang dozvedela, čo sa v tej miestnosti dialo, asi by nebola rada. A keby len ona...
Nasledovný deň sme predviedli svoje vystúpenie a zožali ovácie. Mala som pocit, že sme sa posunuli. Že by sme čoskoro mohli dať nejakú reč o tom čo sa bude diať. Začať sa postupne možno nejak baviť. Nečakala som, že mi odpustí, to nie, ale nejaký krok. V tej dobe sa June stavila za Maxom. Nedopadlo to ale vôbec dobre, ešte nasledovný deň bola hrozne naštvaná. Matne sa pamätám, že sme sa o tom všetkom bavili a spomenula tuším, že je Max stále na rovnakom stanovisku ako predtým. Nič sa nezmenilo.
Dni sa preklopili v mesiac. Otázka, ktorú mi June i Max položili na začiatku, ma začala viac a viac nepríjemne otravovať. Prečo som to vlastne spravila? Je to naozaj tým, že len neviem piť? Alebo v tom bolo niečo hlbšie?
Situácia vyvrcholila vo Februári. Už si ani nespomínam kto z nás komu napísal prvý, ale zhodli sme sa, že je čas na pokec. Bolo to pred Valentínom.. Posadili sme sa na gauč pred sovincom v dievčenskej časti a rozprávali sme. Najprv Max, potom ja. Znelo to, že by tomu chcel dať ešte šancu. Že som ho síce ranila a zradila a kto vie čo ešte (nie, nepovedal to presne takto), ale bol otvorený tomu aby sme sa nejak posunuli ďalej spolu. Možno keby mi to povedal týždeň-dva po tom, čo som mu povedala aká som hrozná osoba, azda by som nad tým nedumala tak moc a padla mu do náruče. Teraz bola ale situácia už úplne iná. Prevzala som monológ ja... Nič som nemala pripravené a ani už neviem čo presne som vyslovila. V mojej hlave to ale bolo šrotovalo. Nemyslím si, že sme na tom boli rovnako. Max ma mal vždy radšej než ja jeho, vždy bral vzťah vážnejšie než ja. Boli sme k sebe obaja toxic. Nemyslím si, že sme na rovnakej strane a to by len ubližovalo obom zas a znovu. Nemyslím si, že by sme mali pokračovať...
A tak som to bola ja, tá ktorá ho podviedla, tá ktorá do toho nikdy nedávala tolko. Tá, ktorá sa s ním rozišla. Vyzeral zdrvene.
Na ten gauč sme prišli ako pohádaný pár a odišli sme z neho ako dvaja takmer cudzinci. Možno raz znovu budeme kamaráti. Vlastne v to celkom dúfam, Max je fajn aj keď je občas asshole. Ale bude to určite trvať.
Nič iné sa od toho ale nedalo čakať, akokolvek dobré úmysli sme obaja celú dobu mohli mať. On nad tým vôbec nepremýšlal a ja som sa len opíjala v jeho pozornosti... Nothing good starts in a getaway car.
