Denníček

​

Halloweensky lov

 

Po incidente s tornádom bola škola poriadne rýchla. Vždy sa niečo dialo. Profesori boli vždy okolo a ticho si šeptali. Študenti robili to isté ale menej potichu. Všetkých zaujímalo čo sa deje. I napriek všetkému mal personál čas pripraviť nám nejakú zábavu. A tak prišiel Halloween a s ním Fantóm opery. Bol to jeden z najlepších Halloweenov, ktorý som na škole zažila. Celý deň sme mohli nasledovať kroky Fantóma, sledovali sme jeho príbeh, zbierajúc masky, ktoré nás viedli k pokladu. A čo je lepšie než poklad? No, možno dobrá spoločnosť.

Po prvých niekolkých stopách, ktoré som našla, som stretla Reeca. Dlhšie som ho nevidela a tak sa našim stretnutím vyjasnil celý môj deň. Tiež ho zaujímal príbeh Fantóma a tak sme sa rozhodli ísť spolu. Nasledovali sme stopy jednu po druhej a bavili sme sa. Spolu sme pokorili strechu i jaskyňu a našli sme poklad. Bola to psina!

Keď sme skončili, spýtal sa ma, či pôjdem aj na ples. Pôvodne som to neplánovala, ale aj tak ma to zaujímalo, takže som povedala, že pôjdem. Samozrejme som mu povedala, že ma ako nikto nepoznal, aby to ,ohol spraviť, ale nespravil. Zato mi povedal, že sa tam určite stretneme. Jasne že som bola trochu sklamaná. Chcela som aby ma pozval! Dala som mu príležitosť. Ale možno bol len moc hanblivý alebo nervózny, takže možno vlastne chcel, len nevedel ako?

Šla som do svojej izby a pripravila sa spolu s June, potom sme sa stretli s ostatnými. Musela to byť sranda, tancovali. A ja som čakala na Reeca, ktorý povedal že príde. Ale nikdy nedorazil.

Do izby som sa vrátila neskôr ako ostatní a šla priamo do postele. Aj napriek tomu, že iba June vedela na čo som celú noc čakala, bolo trochu smutné im povedať, že sa nič nestalo. June to poviem neskôr, pochopí to.

​