Denníček

Školský rok skončil a to ma spravilo šťastnou. Tento rok stál za nič.

Po Halloweene som Reeca stretla len málo. On alebo ja sme neprišli na hodinu, na jedlo. Nestretla som ho nikde a keď som ho videla, boli sme v strede niečoho a nemohla som ho osloviť...

Čas zase ubehol a Bradavické nešťastie spadlo na ostatné mestá a dediny. Jednou z nich boli Prasinky, ktoré boli úplne zničené. Posledné mesiace boli ťažké. Tu bolo všetko v pohode, ale za bezpečnými bránami Bradavic číhalo šialené počasie...

Po incidente s tornádom bola škola poriadne rýchla. Vždy sa niečo dialo. Profesori boli vždy okolo a ticho si šeptali. Študenti robili to isté ale menej potichu. Všetkých zaujímalo čo sa deje. I napriek všetkému mal personál čas pripraviť nám nejakú zábavu...

Prvé týždne školy boli celkom v pohode. Niekolkokrát som videla Reeca, nie moc, ale tu a tam. Vždy si našiel čas sa na mňa usmiať a zamávať. Nezáležalo na tom, či to bolo v poloprázdnej Velkej sieni na obed, alebo v triede plnej našich spolužiakov. Je to vlastne milé...

Posledný týždeň leta prišiel rýchlo a nechcene. Priniesol však niečo dobré.

Vôbec som nechcela aby letné prázdniny skončili. Celých 10 mesiacov plných domácich úloh, hodín a učenia, len na to aby sa to celé zakončilo skúškami. Meh...

Megan už je lepšie a tak som sa mohla konečne vrátiť do Londýna. Samozrejme, že som toho zmeškala ešte viac, než keď som písala naposledy. Zistila som, že Laurie sa ospravedlnila June. A keď som si myslela, že už je to všetko v pohode, zase sa pohádali...

Nikdy som si nemyslela, že to poviem. Ale už mi chýba škola, a tiež mi chýba práca!

Sú to 3 týždne, čo som teraz doma. A nemôžem s tým vôbec nič robiť. Celé to je chyba mojej sestry! Ale aspoň to nespravila schválne.

Ako to? No... Megan chytila nejakú hroznú chrípku. V lete! Čo to s ňou je?!

Ako som už minule písala, dostala som brigádu na farme. Volá sa Farma na konci dúhy. Majú tu nejaké zvieratá, sad a dokonca i záhradu. Našou prácou je o všetko sa postarať a pripravovať produkty na predaj.

Milý denníček,

dnes som ťa opäť našla.

Takto začínajú Elenine zápisky v denníku. Musela som to skúsiť, ale znie to trochu divne, po tom čase, čo už sem píšem...