Denníček

 

Konečne koniec

​

Školský rok skončil a to ma spravilo šťastnou. Tento rok stál za nič.

Po Halloweene som Reeca stretla len málo. On alebo ja sme neprišli na hodinu, na jedlo. Nestretla som ho nikde a keď som ho videla, boli sme v strede niečoho a nemohla som ho osloviť. Alebo možno som nechcela tak moc ako nechcel on.

Záhada počasia sa vyriešila. Hovorí sa, že to bol člen personálu školy, profesor Huxley. Bol to vraj blázon a nevedel čo robí. Vraj chcel len študovať runy. Alebo to tak aspoň písali v Dennom Veštci. Ostatní si myslia, že to spravil schválne a mal by byť odsúdený na doživotie v Azkabane. Neviem to posúdiť. Ale som rada, že je koniec. Už som sa bála o mamku a ocina. A aj o megan. Je fajn že je slnko zase na oblohe.

Tak či tak, nič som nespravila. Neoslovila som jeho, nespravila skúšky, neštudovala. A tak som sa rozhodla ísť na prázdniny domov a dať sa dohromady!

Takže dlhé leto začína zajtra, a ja nie som ani trochu pripravená. Potrebujem sa zbaliť a nájsť si nejakú výhovorku prečo som nešla na skúšky a tak. Ale som rada, že idem domov. Bude to fajn vidieť znovu rodičov a sestru, zistiť ako sa mali počas roku. Som si istá, že sa ma Megan pokúsi unudiť k smrti príbehmi zo školy.

​